Územie, ktorého spája spoločný názov, pôvod a geografická poloha, no viditeľne ho rozdeľujú politické a sociálne rozdiely. Toto územie je z ekonomicky-politického hľadiska prísne rozdelené na severnú a južnú časť. Podľa tejto charakteristiky už zrejme tušíte, že reč bude o krajine s názvom Kórea.
Spomenuté rozdelenie tejto krajiny však z veľkej časti ovplyvnili hádam najvplyvnejšie štáty po období druhej svetovej vojny a to Rusko (vtedy ZSSR) a Amerika. Zatiaľ čo severný blok ideologicky tiahol k Stalinovi a Rusku, teda budoval komunistický režim, ich južní susedia sa učili byť spojencom USA a tvoriť demokratické princípy na čele s rozvinutým kapitalizmom. Ako vieme, sú to dve vzájomne odporujúce si politické i sociálne smery so vzájomne odlišnými následkami pre spoločnosť.
No pravdupovediac nešlo iba o dobrovoľné ideologické zaradenie sa jednej či druhej strany, vo svojej podstate išlo o násilnejšiu cestu „pomoci“ zo strany Ruska a Ameriky. Stalin obsadil severnú časť a USA prišla „brániť“ tú južnú. Bola to skôr politická vojna dvoch svetových elít, Kórea bolo z tohto pohľadu len malým pánom, ktorý sa prispôsobil. A ako to tak býva, do vojnového konfliktu nastupujú práve tí s menším vplyvom, silnejší diktujú a prizerajú sa.
Z tohto dôvodu boli kórejskí obyvatelia svedkom „bratského“ vojnového konfliktu svojej krajiny trvajúceho až tri roky (1950 – 1953). Vojenský konflikt medzi severom a juhom tak skončil už v roku 1953, no celkom napäto a nepríjemne pôsobí fakt, že ukončenie nebolo a dodnes nie je oficiálne, respektíve neprišlo k potvrdeniu žiadnej mierovej dohody. Toto nepríjemné napätie tak pretrváva už rovných 65 rokov.
Aspoň trochu pozitívnou a sľubnou cestou k určitému kompromisu a relatívne mierovej atmosfére mal byť samit z apríla tohto roku, v akom severná a Južná Kórea nachvíľu spoja silypre spoločnú vec o dohode ochrany Kórejského poloostrova, čo bolo v rovnakom záujme obidvoch strán.
