Hovorí sa, že dnes to už nie je témou. Ak by mala nastať odluka od cirkvi, tak to rovno môžeme oddeliť od štátu aj kultúru. Už dávno nežijeme v stredoveku, preto každoročne upadá počet členov katolíckej a evanjelickej cirkvi, ktoré majú u nás najvyšší počet členov.
Na stránke ministerstva kultúry som si našla tabuľku, koľko nás každoročne stoja rôzne náboženské spolky. V roku 2018 nás stáli tieto cirkvi 44 594 684 Eur. V porovnaní s rokom 2000, kedy štát stáli náboženstvá 17 247 793 Eur. Je to až priepastný rozdiel. Áno porástla nám minimálna, ale aj priemerná mzda, no stále je tu rozdiel okolo 27 miliónov eur. Z týchto 44 miliónov si berie pomaly 26 miliónov Rímskokatolícka cirkev. Je zaujímavé a pre mňa dosť nepochopiteľné, prečo Novoapoštolská cirkev a náboženský spoločnosť svedkov Jehovových si dokáže na seba zarobiť. Každoročne ubúdajú počty veriacich. Pri sčítaní obyvateľov z roku 2011 som sa v tom utvrdila. Kedy za 10 rokov klesol počet katolíkov o 374 000. Bez vierovyznania je až 725 000 obyvateľov. Počet Rímskokatolíkov je 62%. Evanjelikov je 5,9% a Gréckokatolíkov je 3,8 percenta obyvateľstva.
Pomysleli by ste si, že tieto poplatky poberajú len Rímskokatolícki, Evanjelici a Gréckokatolíci. No to nie sú všetci. Na našich daniach sa skladáme napríklad na Apoštolskú cirkev, Bratskú cirkev, Československú husitskú cirkev, Pravoslávnu cirkev, Reformovanú kresťanskú cirkev…
Mala by sa teda cirkev odlúčiť od štátu. Každý ma iný názor, no pravdou je, že v západných a severných štátoch si cirkev hradia výlučne jej členovia pomocou každoročných poplatkov.
U nás túto otázku politici neradi otvárajú. Oháňajú sa ňou zväčša len opozičný straníci. Každopádne to dnes nie je prvoradou témou, keďže stále sme celkom kresťansky založená krajina, čo nám pripomenuli aj voľby na prezidenta Slovenskej republiky 2019. Dokonca nám aj ukázali, ako dokážu výroky jedného biskupa ovplyvniť myslenie človeka.
